Смекни!
smekni.com

на тему "Взаимодействие математики и ит. История и перспектива" 4 (стр. 3 из 4)

http://lib.mexmat.ru – в этом разделе вы увидите аннотации на различные книги, журналы и статьи. Существуют форумы по разным естественным дисциплинам, в том числе и по математике. На форуме можно обсудить имеющиеся у вас проблемы, посмотреть ссылки на литературу по интересующей теме. На сайте постоянно появляются свежие новости из мира науки.

http://www.mathnet.ru – общероссийский математический портал, предоставляющий российским и зарубежным математикам различные возможности в поиске информации о математической жизни в России.

http://mathworld.wolfram.com – сайт с большим количеством математических ресурсов и примерами в пакете Mathematica.

http://planetmath.org – большая математическая энциклопедия.

http://arxiv.org - автоматический электронный архив статей по математике и физике.

http://elibrary.ru – научная электронная библиотека. Один из наиболее полезных источников информации. Теперь совсем необязательно выходить из дому, чтобы прочитать новую книжку, ведь ее можно найти на этом сайте.

Действующий личный сайт в WWW

http://at.tut.by/harald_zealot/ основной адрес

http://harald83.narod.ru/ зеркало с адресной книгой

Граф научных интересов

Магистранта Станкевича А.А. механико-математический факультет

Специальность математика

Смежные специальности
01.01.02 дифференциальные уравнения
Обоснование числен­ных ме­тодов реше­ния диф­фе­рен­циаль­ных, ин­те­граль­ных, ин­те­гро-диф­фе­рен­циаль­ных, функ­цио­наль­но-дифференциальных и дифференциально-опе­ра­то­рных урав­не­ний.

Основная

специальность

01.01.07 вычислительная математика
1. Теория приближенных методов и численных ал­горитмов решения задач алгебры, дифференци­альных и интегральных уравнений, других задач линейного и нелинейного анализа. 2. Численные методы и алгоритмы решения при­кладных задач, возника­ющих при математиче­ском моделировании естественнонаучных, научно-технических, проблем.

Сопутствующая

специальность

01.04.05 оптика
Нелинейная оптика. Оп­ти­ка ла­зер­ных сред. Не­ли­нейная и ла­зер­ная спек­тро­ско­пия. Ко­ге­рен­тное из­лу­чение и го­ло­гра­фия. Не­линей­ная ди­на­мика оптиче­ских сис­тем.

Презентация магистерской диссертации

Онлайн версии презентации

http://at.tut.by/harald_zealot/prznt.zip

http://harald83.narod.ru/prznt.ppt

Также есть на компакт-диске.

Распечатку слайдов смотрите в приложении 2

Список литературы к выпускной работе

1. Тюрин Ю.Н., Макаров А.А. Анализ данных на компьютере. М.: ИНФРА-М, 2003. – 544 с.

2. Дьяконов, В. П. MATLAB R2006/2007/2008 + Simulink 5/6/7. Основы применения, 2-е изд., перераб. и доп. / В. П. Дьяконов – М.: Солон-пресс, 2008. – 800 с.

3. Сайт Высшей аттестационной комиссии Республики Беларусь. – Режим доступа: http://vac.org.by. – Дата доступа: 22.12.2008.

Приложение 1

Пример кода математической программы на языке C++

//////////////////////////////////////////////

//

//Aliaksiej Piotr Stankievicx 2008

//

//fajl apisvaje klas segment i splajn (dvuchzviazny spis segmientaux)

//

/////////////////////////////////////////////

#include <iostream.h>

#include <iomanip.h>

#include <fstream.h>

#include <math.h>

#include <cstdlib>

#include "matrix.h"

const double cPB[8][8]={1,0,0,0,0,0,0,0, //'const prodBase' konstanta utrymlivaje vytvarajucxuju bazu dla segmentaux

0,1,0,0,0,0,0,0,

0,0,0.5,0,0,0,0,0,

0,0,0,1.0/6,0,0,0,0,

-35,-20,-5,-4.0/6,35,-15,2.5,-1.0/6,

84,45,10,1,-84,39,-7,0.5,

-70,-36,-7.5,-2.0/3,70,-34,6.5,-0.5,

20,10,2,1.0/6,-20,10,-2,1.0/6};

matrix PB(cPB,8,8);//pieratvarennie canstanty PB u typ matrix apisany ux matrix.h

array plnprd(array A, array B);//palinamianalnaje pamnazxennie palinomy pradstayleny massivami;

array plnpow(double X,int mpow);//stvarennie masiva stupiniej X da 'mpow' uklucxna;

double plnigl01(array A);//integravannie palinoma u mizxach ad 0 da 1

matrix plndif(matrix A);//diferencavannie niekalkich palinomaux zapisanych slupkami u matrycu

matrix svior(matrix A);//vylicxenni "sviortki" matrycy (integrala palinaminalnaha pieramnazxennia slupkoux)

matrix svior(matrix A, unsigned long int lCl, unsigned long int rCl);//vylicxenni "sviortki" matrycy (integrala palinaminalnaha pieramnazxennia slupkoux), ale nie usich slupkoux, a ad 'lCl' da 'rCl'

void qsrt (array &v,array &cov, int l, int r);//chutkaja sarcirouka masiva 'v', i adnacxasova tyjazx pierastanouxki u 'cov'

void qsrt (array &v, int l, int r);//chutkaja sarcirouka masiva 'v'

void nr(array &ms, double X,unsigned long int &low,unsigned long int &hgh);//znachodzic' nizxni i vierchni blizxajsxi elem k 'X'

inline double pwr(double X,int p){double pw=1.0;for(int i=0;i<abs(p);i++)pw*=X;return p<0?(1.0/pw):pw;}

matrix PBd1=plndif(PB);//vytvorcxaja baza 1 vytvornaj

matrix PBd2=plndif(PBd1);//vytvorcxaja baza 1 vytvornaj

matrix PBd3=plndif(PBd2);//vytvorcxaja baza 1 vytvornaj

matrix SB=svior(PB);//"sviortka Base" "sviortka" levaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

//matrix rSB=svior(PB,4,7);//"sviortka Base" "sviortka" pravaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

matrix SBd1=svior(PBd1);//"sviortka Base" "sviortka" levaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

//matrix rSBd1=svior(PBd1,4,7);//"sviortka Base" "sviortka" pravaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

matrix SBd2=svior(PBd2);//"sviortka Base" "sviortka" levaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

//matrix rSBd2=svior(PBd2,4,7);//"sviortka Base" "sviortka" pravaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

matrix SBd3=svior(PBd3);//"sviortka Base" "sviortka" levaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

//matrix rSBd3=svior(PBd3,4,7);//"sviortka Base" "sviortka" pravaj palovy PB, element vykarystouxvajemyj dla minimizacyii kvadrataux uchilennia

void print(matrix A);

class segment{//klas segmenta splajna

array Pln;//'Polynom' matryca [8] jakaja utrymlivaje palinom uzxo z ulikam kancavych kropak i unutranaha masxtaba

array LFs;//'Left Functions' matryca [4] jakaja utrymlivaje funkcyju i vytvornyja ux levaj kropcy

array RFs;//'Right Functions' matryca [4] jakaja utrymlivaje funkcyju i vytvornyja ux pravaj kropcy

double LP;//'Left Point' levaja kropka

double RP;//'Right Point' pravaja kropka

double scale;//unutrany massxtab segmentu

segment* ll;//'left link' spasylka na segment, jaki znachodzicca z lieva

segment* rl;//'right link' spasylka na segment, jaki znachodicca z prava

public:

segment();//kanstruktar pa zmouxcxanni

segment(const segment &Seg);//kanstruktar kapijavannia

segment(double Lpn, array Lf, double Rpn, array Rg);//kanstruktar na padstavie dvuch kropak (Lpn i Rpn), a taksama zadannie znacxenia funkcyi i vytvornych u hetych kropkach, funkcyii i vytvory pradstavleny ksxtaltam "array"

segment(double Lpn, array Lf, double Rpn, array Rg, int q);//kanstruktar z pramoj pieradacxaj!!! na padstavie dvuch kropak (Lpn i Rpn), a taksama zadannie znacxenia funkcyi i vytvornych u hetych kropkach, funkcyii i vytvory pradstavleny ksxtaltam "array"

segment(double Lpn, double L0, double L1, double L2, double L3, double Rpn, double R0, double R1, double R2, double R3);//kanstruktar na padstavie dvuch kropak (Lpn i Rpn), a taksama zadannie znacxenia funkcyi i vytvornych u hetych kropkach, funkcyii i vytvory pradstavleny pieralicxenniem asobnych znacxenniaux ksxtalta "double"

~segment(){ll=NULL;rl=NULL; }//destruktar

segment operator=(segment Seg);//apieratar prysvajvannia

friend segment operator+(segment Seg1, segment Seg2);//summa dvuch segmentaux, segmenty pavinny miec adnolkavyja pravuju i lievuju kropku

friend segment operator-(segment Seg1, segment Seg2);//roznica dvuch segmentaux, segmenty pavinny miec adnolkavyja pravuju i lievuju kropku

friend segment operator-(segment Seg1);//admauxlennie segmienta

friend segment operator*(double a,segment Seg1);//pamnazxennie na skalar

friend segment operator*(segment Seg1,double a);//pamnazxennie na skalar

friend segment* operator>>(segment &Seg,int i);//apieratar atrymannia pakazalnika sdvinutaga na 'i' pazicyj u PRAVY bok, u jakasci paramietra pieradajaecca SPASYLXKA!

friend segment* operator<<(segment &Seg,int i);//apieratar atrymannia pakazalnika sdvinutaga na 'i' pazicyj u LEVY bok, u jakasci paramietra pieradajaecca SPASYLXKA!

friend void concat(segment &Seg1, segment &Seg2){if(Seg1.RP==Seg2.LP){ Seg1.rl=&Seg2; Seg2.ll=&Seg1;}}//apieratar concatenacyi dvuch siegmientaux, kali pieradajucca pakazalniki na segment, jany pavinny bydyc' razaiminovany napr "concat((*pA),B)" pA pakazalnik na segmient, B segment

friend bool operator==(segment Seg1, segment Seg2);//apieratar parauxnanni dvuch segmentaux

void print();//razdrukavannie segmenta

///////

friend class spline;

friend spline operator+(spline &Spl1,spline &Spl2);//apieratar padsumavannia, itohavyj splajn miescicca na abjadnanni voblasci aznacxennia abodvuch splajnaux

friend spline operator-(spline &Spl1,spline &Spl2);//apieratar roznicy, itohavyj splajn miescicca na abjadnanni voblasci aznacxennia abodvuch splajnaux

friend spline operator*(double a, spline &Spl);//apieratar pamnazxennia na skalar

friend spline operator*(spline &Spl, double a);//apieratar pamnazxennia na skalar

friend spline operator*(spline &Spl1,spline &Spl2);//apieratar pieramnazxennia splajnaux, itohavyj splajn miescicca na pierakryzxavanni voblasci aznacxennia abodvuch splajnaux

friend spline difirencate(spline &Spl);//diferencuje splajn;

friend spline integrate(spline &Spl);//integruje splajn, const =0

friend double integral(spline &Spl);//integral u naturalnych miezxach (ad tLP da tRP)

friend double integral(spline &Spl, double a, double b);//integral ad 'a' da 'b'

};

///////////////////

class spline{

segment *Prim, *Last;//pakazalniki na piersxy, aposxni i biahucxy siegmient

double tLP, tRP;//"the left point" and "the right point" :), :) -- krajniaja levaja i pravyja kropki

public:

spline();//pusty kanstructar

spline(const spline &Spl);//kanstruktar kapijavannia

spline(double lftPn, double rghPn, unsigned long int quant);//kanstruktar stvarennie rauxnamierna setki z segmientaux, ad 'lftPn' da 'rghPn', kol'kasc segmientaux 'quant'

spline(double lftPn, double rghPn, matrix Funcs);//kanstruktar splajna na padstavie raunamierna razmierkavanych ad 'lftPn' da 'rghPn', u kropkach inicyalizujucca funkcyja i vytvornyja, pamier Funks m x(n=4), kolkasc' segmentaux u splajnie m-1

spline(array Xi, matrix Funcs);//kanstruktar splajana na padstavie setki kropak 'Xi', u kropkach inicyalizujucca funkcyja i vytvornyja, pamier Funks m x(n<=4), kolkasc' segmentaux u splajnie m-1, pamier 'Xi' i kolkasc' radkoux u Funks pavinna supadac'

~spline();//destruktar

spline operator=(spline &Spl);//apieratar prysvajvannia

friend spline operator+(spline &Spl1,spline &Spl2);//apieratar padsumavannia, itohavyj splajn miescicca na abjadnanni voblasci aznacxennia abodvuch splajnaux

friend spline operator-(spline &Spl1,spline &Spl2);//apieratar roznicy, itohavyj splajn miescicca na abjadnanni voblasci aznacxennia abodvuch splajnaux

friend spline operator-(spline &Spl);//apieratar unarnaha minusa

friend spline operator*(double a, spline &Spl);//apieratar pamnazxennia na skalar

friend spline operator*(spline &Spl, double a);//apieratar pamnazxennia na skalar

friend spline operator*(spline &Spl1,spline &Spl2);//apieratar pieramnazxennia splajnaux, itohavyj splajn miescicca na pierakryzxavanni voblasci aznacxennia abodvuch splajnaux

friend spline difirencate(spline &Spl);//diferencuje splajn;

friend spline integrate(spline &Spl);//integruje splajn, const =0

friend double integral(spline &Spl);//integral u naturalnych miezxach (ad tLP da tRP)

friend double integral(spline &Spl, double a, double b);//integral ad 'a' da 'b'

void print();

double calc(double x);//vylicxennie splajna ux kropcy x, kali za intervalam splajana viartaje 0.0;

void interpolateF(array Xi,array FuncsXi);//interpolatija cxystaja

void interpolateH(array Xi, array FuncsXi, array Xkey);//interpolacija z apraksimacyjaj

void aproximate(array Xi, array FuncsXi, array Xkey);//aproksimacyja;

void draw(ofstream &out);

private:

void delete_lstSgm();//vydalennie aposxniaha segmientu

};

void print(matrix A){

for(unsigned long int i=0;i<A.m;i++){

for(unsigned long int j=0;j<A.n;j++){

cout<<setprecision(1)<<setw(6)<<A.M[i].V[j]<<'&bsol;t';

}

cout<<'&bsol;n';

}

cout<<'&bsol;n';

}

array plnprd(array A, array B){//palinamianalnaje pamnazxennie; palinomy pradstayleny massivami

array C;

C.n=A.n+B.n;C.V=new double[C.n];

for(unsigned long int i=0;i<C.n;i++)C.V[i]=0.0;

for(i=0;i<A.n;i++)

for(unsigned long int j=0;j<B.n;j++)C.V[i+j]+=A.V[i]*B.V[j];